Pivónia Myrtle Gentry

 Pivónia Myrtle Gentry je historická kráska z roku 1925 s veľkými plnými kvetmi v odtieni jemnej ružovej, ktoré postupne blednú do bielej. Vôňa čajovej ruže a priemer kvetu až okolo 20–25 cm robia z kultivaru Pivónia Myrtle Gentry špičkovú voľbu na rez. Kvitne neskoršie v sezóne na pevných 80–90 cm stonkách, v záhone niekedy ocení oporu. Lesklé, tmavozelené listy tvoria elegantný trs. Spoľahlivá trvalka na slnko a priepustnú pôdu, dlhoveká trvalka do reprezentatívnych výsadieb.

Ako pestovať pivónie Itoh

Pivónie sú od dávna ozdobou Európskych záhrad. Obľúbené sú jednak bylinné druhy s plnými ružovými, červenými alebo bielymi kvetmi a potom aj drevité druhy, ktoré pochádzajú z Číny a majú väčšie ale voľnejšie kvety. Zvláštnosťou drevitých pivónií je to, že môžu mať okrem iných farieb aj žlté kvety. Už od dávna sa šľachtitelia snažili skrížiť bylinné, odolné pivónie s citlivejšími drevitými. Chceli dosiahnuť bylinnú pivóniu, ktorá by mala krásne žlté kvety. Bylinné a drevité pivónie sú ale veľmi vzdialení príbuzní a tak sa ich skrížiť roky nedarilo. Uspel až v roku 1948 Japonský pestovateľ Toichi Itoh. Po obrovskom úsilí, keď údajne uskutočnil asi 20 000 krížení, sa mu podarilo tieto rastliny skrížiť a získať prvých 36 rastlín, z ktorých 6 malo žlté kvety. Okolo roku 1960 objavil tieto rastliny Američan Louis Smirnow a doviezol ich do USA. Začalo sa tak postupne šľachtenie ďalších kultivarov typu „Itoh“ s krásnymi, veľkými, žltými, voňavými kvetmi a s bezproblémovým rastom bylinných pivónií. Toichi Itoh umrel v roku 1956 a tak sa nedožil úspechu svojich krížencov.

Pivónie Itoh, sú atraktívne a ľahko pestovateľné trvalky. Pestujte pivónie Itoh v bohatej, dobre priepustnej pôde. Itoh pivónie majú radi plné slnko, ale budú rásť aj v polotieni. Pivónie Itoh sú citlivé na vysokú hladinu dusíka. Pri hnojení pivónií Itoh na jar a v lete používajte hnojivo, ktoré obsahuje nízku hladinu dusíka. Nehnojte pivónie Itoh od konca leta do jesene. Pri výsadbe pivónií Itoh sa púčiky musia umiestniť do zeme nie viac ako 5 cm pod povrchom pôdy.